PREVRATNÝ OBJAV

Tak to bolo tu... ako vieme z predchádzajúcej kapitolky, na konci Doby kamennej, v období Eneolitu ľudia postupne začali objavovať kovy. Možno toto nové a fakt prevratné poznanie postupne prenikalo z iných, vzdialených kultúr cez kupcov, ktorí obrem tovaru prinášali aj nové poznatky. Možno na tú fintu aj u nás naozaj prišiel nejaký človiečik úplnou náhodou pri varení večere alebo vypaľovaní keramiky. Samozrejme je dôležité vedieť aj to, že tu nežili odjakživa „pojakživo“ tí istí ľudia. Kmene, kultúry, dokonca celé národy sa tu v priebehu času striedali. Jedni sem dohrmeli (väčšinou teda z východu) iní sa medzi časom stratili v prúde dejín, prípadne sa odsťahovali inde alebo splynuli s prichádzajúcim národom. Aj to je možno cesta, ktorou sa k nám tajomstvo kovu dostalo.

Podstatné je že človek aj u nás od istého pradávneho času vedel, že niektoré kamene v sebe obsahujú RUDU,ktorá sa dá pri veľkom žiari z kameňa vytaviť a použiť na mnohoraké spôsoby tak, ako nič podobné. Stále to ale ešte bola doba kanenná. Postupne sa ale rozšírilo úplne nové poznanie, a síce že tieto kovy sa môžu aj miešať a vznikne tak úplne nový kov z vlastnosťami aké nokto nikdy predtým nezažil ani vo sne... Zmiešaním medi a cínu OBJAVILI BRONZ.

Aby sa mohli naplno venovať jeho výrobe, začali postupne osídľovať aj miesta, kde pred tým od čias pravekých lovcov nikto nežil. V horách je totiž ťažšie dopestovať úrodu, čo by uživila celú rodinu alebo osadu. Sťahovali sa ale za rudou. Začali vznikať celé osady venujúce sa iba novému remeslu -KOVÁČSTVU. Tieto osady boli dokonca narozdiel od osád roľníkov opevnené.

Možno to bolo tým že pri práci s tak vzácnou záležitosťou potrebovali ochranu, no rovnako je možné že tomu tak bolo preto, že v osade zároveň bývali aj vyššie postavení ľudia... niečo ako v neskorších časoch šľachtici. Často totiž práve oni vo svojom okolí sústredili remeselníkov rôzneho druhu a keďže boli bohatí a osada bola zároveň centrom ich územia, postaviť ochranné hradby bolo určite na mieste.

Každopádne tím nesmierne vynaliezavým remeselníkom začali pod rukami vznikať veci dovtedy nevídané a často aj dnes človek žasne nad tým ako dokázali v kolibe s hlinenou dlážkou vytvoriť tak úžasné diela. Už to neboli len jednoduché šperky a ozdoby. Postupne svoje umenie vypracovali tak, že dokázali vytvoriť čokoľvek... Nádoby už napríklad nemuseli byť len z krehkej hliny ktorá sa pri páde z polmetrovej výšky premenila na kôpku črepín.

Bronz sa stal aj akousi spoločenskou výsadou a tak aj šperky z tých čias boli prirodzene bronzové.

No a samozrejme... keďže sme ľudia a každý vynález počnúc kameňom sme sa naučili používať v prvom rade ako zbraň, prišiel s dobou bronzovou ďalší prevratný objav ...MEČ. Samozrejme bronzový teda...

Samozrejme že to neskončilo iba pri zbraniach. Meč bol síce najväčší objav od čias ako prvý Australopitekus pred 3500000 rokmi hodil do svojho huňatého kamoša na vedľajšom strome kameň, bronz mal ale omnoho viac využití. Veľmi známa je napríklad bronzová sekerka. V podstate práve to je akýmsi symbolom celej tejto prevratnej doby.

Predovšetkým ju spoznáš v každom múzeu už len tým že sa do nej drevená násadka nedávala od boku ako do dnešnej sekery ale od hora. Vďaka tomu trošku pôsobí ako pohárik. Ak niekedy zatúžiš po takejto sekerke, omrknúť si ju môžeš napríklad v expozícii na hrade v Leviciach. Nájdeš tam samozrejme aj mnoho iných úžasných nálezov z týchto ale aj neskorších čias a môžeš tak na chvíľu doslova cestovať v čase. Okolie Levíc je totiž tým úžasné že bolo nepretržite obývané vo všetkých kľúčových momentoch dejín ľudí a z každej doby tu ostalo nám, dnešným ľuďom nesmierne veľa zaujímavého.

No a mnoho zaujimavých vecí z tejto dávnej doby bronzovej môžeš nájsť aj v expozícii Fiľakovského hradu, ktorý je tiež doslova cestou tisícročiami.

Miesta Doby bronzovej,

ktoré by sme mali poznať

Samozrejme že na prvom mieste sú tu miesta, kde sa ťažila ruda na výrobu Bronzu. Meď ako už isto vieš sa kedysi ťažila predovšetkým v okolí Banskej Bystrice a tak archeológovia našli v okolí mnoho miest, kde sa usadili aj ľudia doby bronzovej. V Starých Horách ale aj v Španej Doline sa v tom čase usadili prví spracovatelia medi a a začal sa tak tisíce rokov trvajúci príbeh ťažby. Ak budeš mať niekedy náladu túto cestu tisícročiami prejsť, na Španej Doline je úžasný náučný chodník, na ktorom sa veľa dozvieš ale hlavne uvidíš úžasné tajuplné miesta.

...a ak chceš vedieť ešte viac, stáročiami ľudskej snahy vydolovať z podzemia ich červené „zlato“ ťa prevedie Múzeum medi v Španej Doline.

Samozrejme že aj Nitriansky Hrádok z predchádzajúcej kapitolyv príbehu o dobe bronzovej hral veľmi dôležitú úlohu. Práve v tom čase zažil časy najväčšej slávy. Zaujímavým miestom je ale aj Pohanská pri Plaveckom podhradí.

V dobe bronzovej si tu na vrchole kopca prví obyvatelia postavili rozsiahle hradisko. O pár storočí neskôr, v dobe železnej toto fajn miesto na bývanie objavili Kelti (o nich bude kapitolka nabudúce) no a v stredoveku si neďaleko od tiaľ ľudia postavili hrad. Z tých čias podľa všetkého pochádza aj pomenovanie „Pohanská“. Zrejme základy hradieb, ktoré tu po sebe zanechali Kelti na staviteľov pôsobili tajomne a v podstate veľmi správne ich zaradili do dávnych čias pred Kresťanstvom.

SLOVENSKÉ MYKÉNY

Keď pred dávnymi časmi Archeológovia začali skúmať starobylé mesto Mymény, zistili že objavili doslova zlatý grál všetkých bádateľov. Práve tam v podstate začala Grécka civilizácia a pre všetkých to bol nesmierne vzácny objav. My sme ale boli od vtedajšieho Grécka tisíce zarastených kopcov a dolín ďaleko. Napriek tomu k nám vďaka odvážnym obchodníkom prenikali dôležité objavy. Známe je napríklad, že niekedy v dobe bronzovej sa k nám z veľmi vzdialenej Chetitskej ríše (v dnešnom Turecku) dostal úžasný objav... KOSÁK.

Pre roľníkov to bola veľmi užitočná vec, pretože im to veľmi urýchlilo zber obilia. Ako ale vieme, v tom čase ale u nás už neboli len malé osady pre pár roľníkov či remeselníkov. Postupne si ľudia aj tu začali uvedomovať že vo väčšom spoločenstve sa žije lepšie.

Doslova veľkomestom (na tie časy teda) bolo hradisko v Nižnej Myšli (to keď si vygúgliš, nájdeš neďaleko Košíc) Od roku 1977 sa tu Archeológovia z celého Slovenska snažia odhaliť príbehy veľkých zaniknutých hradísk, ktoré tu v priebehu Doby bronzovej vznikali. V roku 1800 pred našim letopočtom, čiže pred 3800 rokmi t vznikla prvá veľká opevnená osada. Vyše tristo rokov bola dôležitým centrom celého širokého okolia a archeológovia dodnes nachádzajú úžasné stopy z tých dávnych čias.

Šperky z bronzu ale aj jantáru, nádherne zdobené keramické nádoby ale aj mnoho nástrojov, ktoré vtedajší človek denne používal, to všetko nám rozpráva príbeh tej stratenej kultúry.

Dnes tam návštevníci môžu vidieť rozsiahly archeoskanzen, nuž a tam sa doslova prenesieš v čase a ocitneš sa v tisíce rokov zabudnutom svete. Prejdeš palisádami hradieb, vojdeš do dreveničiek, ktoré dnešní majstri postavili presne podľa nálezov archeológov a pre tých odvážnejších je tu možnosť vidieť aj hroby týchto ľudí stratených v čase.

HRAČKA

Nuž a asi najznámejšou pamiatkou na tých ľudí je VOZÍK Z NIŽNEJ MYŠLE. Najprv si ľudia mysleli že zmenšeniny vecí dennej potreby boli niečo ako obradné predmety na nejaký náboženský rituál. Zistilo sa ale že to boli naozaj, ale že úplne fakt... HRAČKY.

Deti od praveku trávili čas hrou. Tá bola v podstate tak isto ako aj dnes v prvom rade napodobňovanie sveta dospelých. Dnes sa deti hrajú na rodinku s deťmi, objaviteľov, kozmonautov, smetiarov, policajtov či kovbojov a indiánov. Kedysi to bolo veľmi podobné. Vlastne vždy to bolo tak. Akurát že namiesto kozmetičky bol sen dievčatka pred 3800 rokmi tkáčsky stojan alebo nádobky na varenie a pre chlapca tej dávnej doby namiesto kozmonauta či IT-odborníka bol sen že raz bude kováčom alebo bojovníkom.

Kto by chcel vidieť a vedieť viac, odporúčam navštíviť Múzeum hračiek a bábkarských kultúr na hrade v Modrom Kameni blízko Veľkého Krtíša. Nájdeš tam nielen vernú kópiu toho slávneho vozíka ale aj mnoho iných zaujimavostí zo sveta hračiek.

TAJOMNÝ HRAD V KARPATOCH

V rokoch 1890 až 1895 Smolenický farár N.Sandorfi prvý krát skúmal praveké hradisko nad jeho farnosťou. Zistil že tu bola veľká osada rozdelená obrannými múrmi z kameňa postupne na tri poschodia kopca.

Objavil aj 23 hrobov do ktorých niekdajší obyvatelia vkladali svojim zosnulým predmety z bežného života, keďže verili že na druhom svete to budú potrebovať. Našli sa tak nielen nádoby ale aj množstvo mečov a šperkov. Z nálezov postupne vzniklo múzeum a keď niekedy pôjdeš kuknúť Smolenický zámok, určite zablúď do dedinky Smolenice. Ocitneš sa v pradávnych časoch.

No a samozrejme, už keď tam budeš, vyber sa náučným chodníkom na tajuplné miesto MOLPÍR. Nájdeš tam nielen základy kedysi mocných hradieb, ale aj informačné tabule plné zaujimavých vecí a rekonštrukcií toho, čo uvidíš pred sebou. Stavitelia archeoskanzenu ale neostali len pri tom a vytvorili verné kópie domov, ktoré tu kedysi stáli.

A ten tajomný príbeh? Archeológovia zistili, že osada bola zničená v nejakej nám neznámej vojne. Najprv sa predpokladalo že to vyviedli SKÝTI, divoký národ z východu, ktorý v tom čase drancoval východnú a strednú Európu. Bolo to logické predpokladať, keďže s nimi mali veľké starosti dokonca aj Gréci, a to už boli iní organizátori a bojovníci. Rozuzlenie záhadného náhleho konca tohto v podstate nedobytného mesta z kamennými hradbami bolo prekvapujúce. Strelky šípov sú ako otlačky prstov a tie čo našli archeológovia mali jednu veľkú zvláštnosť.

Vonku a aj dnu sa našli tie isté strelky z čoho sa nakoniec zistilo že mesto padlo rukami ich vlastných ľudí. Pre nám už dnes neznáme nezhody sa obyvatelia v okolí postavili proti svojim príbuzným žijúcim v meste a napadli ho.

TAJUPLNÝ PRAVEKÝ MÚR

Jednou z najväčších slovenských záhad je stavba, ktorá svojou veľkosťou dodnes nedá spávať vedcom ani návštevníkom. Poznáme ho pod názvom VAL OBROV alebo aj SPEČNÝ VAL, podľa jednej zvláštnej vlastnosti, ktorú si archeológovia všimli. Jeho kamene boli totiž nielen starostlivo uložené no na záver stavby kvôli spevneniu spečené obrovskou teplotou. Niektoré kamene sú tak doslova „spečené“ k tebe. Dnes z neho turisti môžu vidieť len nenápadnú vlnu v svahu širokú zhruba 4 až 6 metrov.

Kedysi to ale bola hradba ktorú muselo stavať mnoho skúsených staviteľov od kamenárov až po tesárov.

No čo... povie si turista... trochu kamienkov naložených na kope, lenže bádateľov prekvapuje nielen um z akým ho neznámi stavitelia postavili ale predovšetkým jeho dĺžka. Táto stavba totiž začína pri vrchu Sitno blízko Banskej Štiavnici a končí až pri Dunaji. A keby len to... Za našimi hranicami val pokračuje takmer do tretiny dnešného Maďarska.

Kto ho postavil? Proti komu vznikla tak mohutná hradba naprieč celou krajinou? Aký národ vynaložil tak nesmierne veľa úsilia na jeho stavbu? Ohradiť si dedinku je jedna vec. Tam stačí aby sa obyvatelia dedinky dohodli že dajú ruky dokopy a je to. Tu ale vznikla stavba tak obrovská, že je až neuveriteľné že to ľudia doby bronzovej dokázali. Keby tu v tom čase bola ucelená veľká ríša, ktorej panovník sa rozhodne ochrániť svojich poddaných pred nebezpečenstvom z východu šlo by to ľahko vysvetliť. Tu ale boli kmene a osady, ktoré sa z nejakého dôvodu rozhodli pre spoločné veľké dielo, aké tu nikto nikdy pred nimi nepostavil.

Teórií je mnoho. Keďže omnoho neskôr tu bola hranica Rímskej ríše, mnohí si myslia že to práve Rimania celé zbúchali. Stavanie hradieb bol taký ich koníček.

Tí si ale viedli o všetkom podrobné kroniky a nikde sa o tak veľkom diele nikdy nepísalo. Navyše tajomná hradba vznikla skôr než sem prišli a ešte aj praďaleko mimo územia, ktoré v čase ich najväčšej slávy ovládali. 

Kapitolku o DOBE BRONZOVEJ tak ukončíme záhadou. Samozrejme že v hre sú stále všetky možné vysvetlenia vrátane stavbychtivých Rimanov. Faktom však je, že táto tajomná stavba ostane asi navždy záhadou a ľudia ju budú navždy poznať pod menom VAL OBROV...