V ríši snov a oceáne podvedomia.

Prelom devätnásteho a dvadsiateho storočia nebol len obdobím vynálezov techniky ale aj medicíny. Vďaka objavom, ktoré ľudia urobili bolo zrazu možné vyliečiť... zachrániť človeka, ktorý by pred tým určite zomrel pred očami svojich bezmocných doktorov.  Lenže človek má nielen telo ale aj dušu. Rovnako ako telo aj duša môže trpieť chorobami.

Rakúsky lekár a psychológ SIGMUND FREUD (1856-1939)  sa venoval Psychoanalýze a prostredníctvom nej sa snažil pomôcť svojim pacientom. Prišiel na to, že okrem vedomia má človek aj PODVEDOMIE,  ktoré  je vo svojej podstate ešte silnejšie než vedomie a že ono určuje kto sme. To je tá zvláštna vec, ktorá ovplyvňuje naše konanie bez toho aby sme si to uvedomovali. Sme ako ľadovec na oceáne, kde nad vodou  vidno síce veľa, no pod vodou sa toho skrýva ďaleko viac.

Jednoduché vysvetlenie.... Vchádzam autom do mesta a vidím značku „Brezno“ ...spomalím na 50km,  pretože tak je to vo vyhláške a radšej si kúpim knižku ako cápnuť 70e na pokute za prekročenie rýchlosti. Na druhej strane viem, že ak by mi v meste z chodníka niekto vbehol do cesty, tak v 50km rýchlosti to ešte ubrzdím... Nejde teda len o možnú pokutu ale aj o zodpovednosť. To je moje rozhodnutie ...VEDOMIE. To je to pre čo sa rozhodujem, pretože viem že tak to má byť.  PODVEDOMIE je ale niečo omnoho hlbšie, čo ovplyvňuje moje konanie bez toho aby som si to uvedomoval. Tvoria ho fragmenty udalostí, dávnych pocitov, túžob, zážitkov, predstáv... všetkého toho, čomu v podstate v tejto chvíli navonok nevenujem absolútne žiadnu dôležitosť. V roku 2011 som mal búračku. V podstate nič vážne... Pršalo, stierače ledva stíhali a ja som tesne pred ľavotočivou zákrutou prešiel kolesom cez pohodený kus plechu na ceste. Samozrejme že v tej sekunde bola pneumatika „na handričky“ a aj keď som vytočil volant do zákruty a brzdil, autíčko si brúsilo po svojom do zbytkov starých zvodidiel a kopy štrku. Zopár plechov vpredu a spodok auta si to odniesli... nič vážne sa nestalo, aaaale mohlo.  Nuž a ja dnes idem autom a ako náhle si to šúpem dole kopcom do ľavotočivej zákruty, spomalím bez toho aby som si to uvedomil. Pri tom logicky viem, že v tej zákrute a na suchej ceste by som mohol ísť aj omnoho rýchlejšie, a v podstate aj idem ak je tá zákruta do prava,  alebo je to hore kopcom, no  ostala mi hlboko v podvedomí spomienka na ten zlý pocit že som otočil volant a auto si šlo rovno. Takto naše PODVEDOMIE ovplyvňuje naše každodenné konanie.  A to bola len jedna udalosť.  Z nášho podvedomia vychádza celá plejáda podnetov k tomu ako napokon v reálnom svete reagujeme bez toho aby sme si uvedomovali dôvody.

Prečo to sem vlastne píšem? Nuž práve ten obrovský oceán podvedomia a  RÍŠA NAŠICH SNOV, ich zaznamenávanie, skúmanie a pretváranie do rôznych podôb  sa stali inšpiráciou pre ďalší veľký umelecký smer dvadsiateho storočia. Naše sny sú totiž akýmsi oknom do nášho najhlbšieho podvedomia.  Niečo ako keď máš mobil a on funguje a ty absolútne neriešiš prečo a ako, no jedného dňa dostaneš taký mobil, ktorý je celý totálne priesvitný a ty zrazu vidíš čo sa v ňom, v jeho procesore, pamäti a všetkých káblikoch deje, keď urobíš tak triviálnu vec ako je stlačenie ikonky „Messenger“.

METAFYZICKÁ MAĽBA

Bol umelecký smer, ktorý vznikol v Taliansku na začiatku 20.storočia a už v roku 1916 bol svojbytným smerom s autormi známeho mena. Obsahom obrazov bola snovosť, fantazijnosť, tajomnosť, nostalgia a veľmi zvláštne znepokojenie diváka, keďže to čo videl bolo akoby reálne no v súvislostiach aké mu nikdy nenapadli. To v podstate predovšetkým preto, že autori kompozíciu nestavali premyslene ale podvedome. Doslova sa na plátne snažili zaznamenať konkrétny sen, či pocit z neho a keďže samotný sen je prapodivným, nereálnym zlepencom našich reálnych zážitkov a túžob z podvedomia aj obraz pôsobí veľmi tajuplne a na prvý pohľad nezmyselne a zmetene.

GIORGIO DE CHIRICO (1888-1978) pochádzal pôvodne z Grécka, plného artefaktov z antického sveta a tak sa aj v jeho snoch a obrazoch často objavovali tieto prvky.

Meno CARLO RARRÁ (1881-1966) už poznáš z kapitolky o Futuristoch. Ako už vieš, stal sa nielen velikánom Futurizmu ale aj Metafyzickej maľby.

SURREALIZMUS

Metafyzická maľba sa stala predzvesťou Surrealizmu, ktorý sa postupne začal rodiť vo Francúzsku. Hlavnou filozofiou hnutia bolo po vzore Zikmunda Freuda dať podvedomiu priestor aby vyšlo na povrch. Už nešlo len o sny ale o všetko to čo je niekde hlboko v nás. Pokúsili sa oslobodiť podvedomie z väzenia v ktorom ho drží naše vedomie, naša logika a v podstate vláda rozumu, ktorý nám diktuje naučené veci o tom, čo je a čo neexistuje.  Pokúsili sa oslobodiť človeka hĺbkovým poznaním samého seba.  Surrealizmus bol vlastne odpoveďou na zlo vo svete, ktorý sa v rokoch 1914-1918 ocitol vo vojne. Surrealisti ale na rozdiel (napríklad) od Expresionistov nevideli svet tak ponuro a smutne. Verili že svet môže byť zmenený na miesto lásky, dobra, slobody a poézie. Vypracovali systém v ktorom dokázali reagovať na spoločenské či filozofické problémy a v podstate okrem kritiky javu ponúkali aj riešenie.

Obdobia Surrealizmu

INTUITÍVNE OBDOBIE.- Verili vo všemohúcnosť myšlienky, ktorá je mocnejšia ako realita. Surrealizmus sa vlastne ináč volá aj „NADREALIZMUS“  Nevšímali si svet okolo ale dianie vo svojom vnútri.

POLITICKÉ OBDOBIE.- Od roku 1926 postupne vo svojich dielach začali reagovať na dianie vo vtedajšom svete. Uvedomili si nutnosť vyjadriť sa umením k udalostiam, a ovplyvňovať ich. Medziľudské vzťahy, hodnota ľudského života, čas, ktorý tu na zemi máme, vzťah k sebe a ľuďom či národom okolo... to všetko bolo obsahom ich diel.

MACHRI  SURREALIZMU

SALVADOR DALÍ (1904-1989) ...mimochodom celým menom Salvador Domingo Felipe Dalí Domenech,  sa stal najvýznamnejším surrealistom a v podstate tvárou celého umeleckého smeru.

U Dalího je dôležité že bol aj sochárom

fotografom, ktorý často vo výjave použil sám seba, a tieto fotografie sú rovnako bláznivé a uvoľnené ako jeho maľby,

...a režisérom. V roku 1926 natočil napríklad 16minútový film ANDALÚZKY PES. Je to film v ktorom si spolu s ďalším režisérom Luisom Brunuelom dali záležať na tom, aby ani minúta filmu nebola racionálna. Celý film je akoby zostrih fragmentov snov. Jednotlivé scény  sú postavené tak, že ich význam si doslova každý divák môže vysvetliť po svojom. Z dnešného pohľadu sa to javí ako horor... Muž ťahajúci za sebou dva klavíry na ktorých sú mŕtve osly, v diere v načahujúcej sa dlani sa objaví množstvo mravcov... jeden by si aj cvrkol. Faktom však je že aj naše sny sú často tak bizarným predstavením že sa zobudíme s mokrým čelom. J

ANRÉ MASSON (1896-1987)  Vyvinul metódu AUTOMATICKÉ KRESLENIE, pri ktorej dokázal úplne vypnúť vedomé ovplyvňovanie toho čo tvorí. Pri maľbe nechával voľný priechod podnetov z hĺbky podvedomia. V podstate sa v tej chvíli stal nie tvorcom ale divákom vzniku diela.

JOAN MIRÓ (1893-1983) bol španielsky maliar a sochár. V maľbe jeho práce rozpoznáš veľmi jednoducho. Zjednodušoval realitu do základných tvarov a používal časti čiernu linku (čiaru) a jednoliate farebné plochy.

PAUL DELVAUX (1897-1994) bol belgický maliar. Jeho maľby prezmenu ľahko rozpoznáš podľa tajuplných snových scén s ženami, architektúrou a vlakov, ktoré rovnako rád maľoval.

MAX ERNST (1891-1976) bol ohúrený svetom rastlín a v jeho tvorbe často nájdeš buď mimozemsky pôsobiace ...akoby zvieracie rastliny a rovnako spojenie sveta rastlín s ľudským telom alebo architektúrou, ktoré budí dojem zbytkov prapodivnej mimozemskej civilizácie obrastenej vegetáciou.

Určite je ešte mnoho iných mien, ktoré by stálo za to spomenúť.

MARC CHAGALL

HANS ARP

PAUL KLEE

YVES TANGUY ...a  mnoho ďalších velikánov sa stalo nezmazateľnou súčasťou sveta Surrealizmu. Vygúúúúgli si ich J padne ti sánka J

Osobitne by som chcel spomenúť mexickú umelkyňu menom FRIDA  KAHLO (1907-1954)

Keď mala 18 rokov, mala ťažkú dopravnú nehodu, kedy do jej autobusu narazila električka. Mala tak ťažké zranenia, že v podstate na celé roky ostala pripútaná k lôžku. Niekedy v tom období začala tvoriť. Niektorí vravia že z nudy, faktom však je, že predovšetkým preto že v sebe cítila neskutočný tlak pocitov, ktoré potrebovala dať von. Obrovská bolesť na ktorú neboli lieky, nádej ale aj beznádej, otázky, ktoré si kladie človek, ktorému sa stane niečo zlé ale aj vďaka za ľudí, ktorých jej osud poslal do cesty (napríklad neskorší manžel, veľký umelec DIEGO RIVERA ... to sú jej obrazy. Často maľovala seba, a na obrazoch skúmala svoje najhlbšie pocity.  Následkami nehody z mladosti trpela celý život a v podstate boli aj dôvodom jej predčasného odchodu.  Vďaka jej postoju k trápeniu ale vzniklo jedno z najúžasnejších diel v dejinách umenia ...jej mystický svet maľby. Spoznáš ju pomerne ľahko J pestovala si obočie tak, aby sa jej takmer spojilo a na svojich autoportrétoch to ešte viac zvýraznila.

Slovenskí machri

No samozrejme... jasné že ťukneme aj na Slovensko. Tiež tu boli majstri ilúzie a snov. Spomeniem len dvoch, keďže tým našim velikánom sa ešte budeme venovať.

IMRICH WEINER KRÁĽ (1901-1978) sa často venoval téme slovenskej dediny, krásy, ktorú tam nachádzal ale poukazoval aj na ťažký život a biedu na vidieku.

ALBÍN BRUNOVSKÝ (1935-1997) bol majstrom detailu. Jeho obrazy a grafiky sú plné tak prekvapivých drobností ktoré tvoria celok, že by sa na ne mohol človek pozerať aj mesiac a stále nájde niečo, čo si nevšimol.

Bol napríklad aj autorom posledných československých bankoviek (Korún mimochodom, vtedy ešte evráče neboli) J ale to si asi budú skôr pamätať tvoji rodičia.

Na záver jedna zaujímavosť:

Ako fungujú sny... alebo aj: čo znamená

DEJA VU

Poznáš to... ľahneš, zavrieš oči a po chvíli si v tom divnom svete. Nikdy nevieš, kedy presne do neho vchádzaš, pretože najprv v hlave riešiš dnešný deň, zajtrajšie plány a zrazu sa vnoríš do prapodivného príbehu, v ktorom si vôbec neuvedomuješ že je to sen. Dejú sa tie najnepravdepodobnejšie a najbláznivejšie veci a tebe ani nenapadne povedať si... „moment toto je nejaká haluz...“

Ako to celé funguje?

Predstav si svoj mozog ako obrovskú miestnosť s veľkým stolom a fakt megaveľkou skriňou, plnou šuflíkov všetkých možných veľkostí. To sú tvoje spomienky, tvoje podvedomie. Každý šuflík má svoje označenie a sú v ňom uložené presne určené veci. Všetko tam má svoje miesto. V šuflíku s nápisom „žltá“ je napríklad všetko čo s tým súvisí... žltá lopta, slnko... tie  ale zároveň patria do šuflíka s nápisom „okrúhle“. Ďalej je v tom žltom  piesok z pláže v Chorvátsku, Číňania, Japonci, žlté kvety aaaaalebo kyslý pocit z citrónovej zmrzky a kadečo iné. Každý šuflík takto obsahuje najrôznejšie pocity, dojmy, spomienky, predmety... všetko čo si kedy od narodenia videla a vnímala.

Ten veľký stôl... to je tvoja súčasnosť. Na stole je položené to čo dnes v tejto chvíli žiješ... zajtra je písomka, dneska je výlet, spolužiačka stratila v potoku žltú kroksu a spolužiakov tredna učka vymákla ako fajčia za autobusom.

Keď večer zaspíš, tvoj mozog akoby sa vypol. Odpočíva, čistí sa od chemikálií, ktoré mu škodia a to je jeho hlavná činnosť počas noci. Má od teba chvíľu pokoj tak si potrebuje urobiť poriadky. LENŽE. Pár krát počas noci urobí vec, ktorá je vo vesmíre totálne výnimočná. Zapne sa na pár sekúnd tak intenzívne ako nikdy cez deň a ukladá a triedi tvoje spomienky, ktoré si nechala na tom stole. Otvára tie šuflíky, triedi, zaraďuje, premiestňuje... Pri každom otvorení ktoréhokoľvek šuflíka sa zrazu vynoria veci dávno zabudnuté... skutočné udalosti, veci videné vo filme ale aj predstavy, tvoje sny a túžby. Zrazu sú na stole najrôznejšie balíčky a keďže sú tam, tvoj mozog z nich v podstate nechtiac popri triedení a ukladaní pozliepa príbeh. Táto vec sa odohrá za pár sekund, no ty máš po zobudení pocit že sa ti to snívalo celú noc, pretože sa tam odohralo veľa udalostí. Vo sne je čas veľmi veľmi relatívny pojem.

A zrazu je tu sen, v ktorom vidíš žlté kvietky ako ich práve triedna učiteľka vadí za to že so spolužiačkynou kroksou hrali v potoku futbal (pretože v tom šuflíku bola aj spomienka na futbalistu z tábora, ktorý hral v žltom tričku) a zrazu tam stojí aj on a vezme ťa na pláž v Chorvátsku a tam je véééééľa veľa Číňanov a Japoncov , ktorí jedia citrónovú zmrzlinu, obhadzujú sa pieskom, hrajú sa s tvojou žltou loptou a hovoria ti o tom že poznajú jedno eskimácke príslovie že „Nikdy nejec žltý sneh“  Tvoj mozog vytvoril z toho všetkého dej... nelogický ale v tej chvíli ti to ááábsolútne nepríde devné. A to sa tých šuflíkov môže otvoriť ešte  viac naraz a je tu zrazu taký príbeh že oproti tomu je film HARRY POTTER A REZEŇ SO SALÁMOU úplný šuvix.

Tvoje sny ale niesú len náhodným zlepencom. Často sú odrazom tvojich najtajnejších túžob, radostí, strachov, obáv, predstáv o budúcnosti a mnohých iných vecí, ktoré si ani neuvedomuješ, no v každodennom živote ovplyvňujú všetko čo robíš. Je dobré všímať si svoje sny. Môžu ti o tebe veľa povedať.

Chá a teraz DEJA VU.  Možno sa ti to už stalo. Padne ti hrnček na zem a rozbije sa a ty máš v tej sekunde pocit... istotu že sa toto už stalo... taký veľmi zvláštny nevysvetliteľný pocit.

Niektorí veria, že sa ti to predchádzajúcu noc snívalo ako varovanie a napokon sa aj stalo. Tí viac fantasmagorickí dokonca tvrdia, že si prežila spúúústu životov pred tým a ty si si práve spomenula na udalosť, ktorá sa ti odohrala nie v tomto ale v niektorom z minulých životov.

Vysvetlenie je omnoho obyčajnejšie... J

Možno vieš, že ako máš ľavú a pravú ruku, nohu, oko či ucho tak máš aj v hlave ľavú a pravú polovicu mozgu. Voláme to ľavá a pravá hemisféra. Každá z nich má na starosti niečo iné a keďže tvoja hlava pracuje so spomienkami a informáciami aj počas dňa, každá z nich si rieši svoje vlastné šuflíky. Vďaka tomu nepozeráš ako puk, keď sa ťa učiteľka spýta na učivo spred mesiaca.

Ale teraz ten rozbitý pohár... Capol ti na zem a zrazu je z pohárika s kvietkom dlážka plná črepov a čokolády. Pohárik sa v jednej sekunde ocitol v stave že „napadrť“. Nečakáš takú vec a tak ťa to zaskočí. V tom zaskočení a sekundovej prekvapivej udalosti tento moment potrebuje tvoja hlava niekam zaradiť. Obyčajne to spracuje pravá alebo ľavá hemisféra. Závisí na tom, ktorá má také šuflíky na starosti. Teraz sa ale stane to, že to v tom prekvapení urobia obe hemisféry takmer súčasne. Jednoducho zazmezkujú... Jedna to uloží do šuflíška ale tá druhá to urobí rovnako, akurát s mikrosekundovým omeškaním oproti prvej aaaa ešte aj na to isté miesto. A ty máš zrazu ten prapodivný pocit, ako keď si chceš odložiť svoj bicykel na miesto v garáži a zrazu vo dverách zistíš, že ten bicykel čo držíš za korman tam v tej garáži už dávno je ...akoby boli dva.  To sa ti v skutočnosti deje v mysli keď zažiješ DEJA VU (dežavý sa to inak číta a znamená to po francúzsky „už videné“) J

A my sa vidíme s ďalšou kapitolkou o týždeň :D ...ale nie s takou istou, takže to nebude DEJA VU.