Čo nie je Abstraktné umenie

Ach... najprv na úvod... Brúsim po internete a z času na čas nájdem niečo zaujímavé, čo ma tak osloví, že si to uložím a hovorím si „tento postup je zvláštny... niekedy si ho vyskúšam.“ Veľmi často sa mi ale stáva že na rôznych FB-skupinách venujúcich sa maľbe nájdem obraz a nad nim napísané „ponúkam na predaj abstraktný obraz z vlastnej tvorby...“ Na obraze ale vidím dievčinu s dajmetomu kockatou tvárou a trojuholníkovými vlasmi.

A ja si vtedy poviem že...

Totiž obraz je fakt pekný, autor mal veľmi dobrý nápad ako stvárniť dievčinu a aj farby použil veľmi zaujímavo... Len s jediným háčikom. Nenamaľoval abstraktný obraz. V ľuďoch je hlboko vžité že čo nie je úplne realistické, je ABSTRAKCIA.  

Omyl. Ak namaľuješ trojuholníkové vlasy, kockatú tvár, alebo namiesto pleťovej použiješ na tvár fialovú či urobíš postavu jednou zaujímavou linkou, nie je to abstrakcia!!! Je to štylizácia skutočnosti, ale stále je to skutočnosť. Stále je tam konkrétna vec, akurát je štylizovaná a zjednodušená do zaujímavej podoby.

Čo je „Abstraktné umenie“

Super J už vieme čo nie je Abstrakcia... Teraz si trochu načrtneme čo to vlastne je. Abstraktné umenie je nefiguratívne, nekonkrétne umenie ktoré nezobrazuje nijakú postavu, predmet, krajinu, ani nič konkrétne z reálneho sveta. Vyjadruje sa výhradne radením čiar, škvŕn, farebných plôch alebo základných geometrických tvarov.

Príklad J Ak na obraze namaľuješ trojuholník a štvorec, práve sa ti podaril abstraktný obraz. Ak ale nalepíš ten trojuholník nad štvorec, práve sa ti podarilo namaľovať DOMČEK... zjednodušený do symbolu, ale stále domček. Obraz môžeš nazvať „domček“ ale Abstrakcia to už nie je.

Ako to vlastne začalo a kam sa to posunulo.

Prvé roky dvadsiateho storočia nepatrili zďaleka len Secesii. Ako vieš z predchádzajúcej kapitolky, bola to doba kedy popri sebe vznikali a fungovali mnohé ďalšie a niekedy aj úplne protichodné smery. V Nemecku napríklad vznikol smer zvaný Expresionizmus v ktorom nešlo o dokonalú podobu človeka ale o vystihnutie vnútorných pocitov. Maľba bola rýchla, a viac intuitívna než premyslená. Ten maliar to možno celé štrajchol za 10-15minút ale o to práve v expresionizme šlo...

Vo Francúzsku a Španielsku sa prezmenu začal rodiť Kubizmus, ktorý mal od realistiky ešte ďalej a skutočnosť zobrazoval dovtedy nevídaným spôsobom využitia základných tvarov ako čiara, plocha. To už teda chcelo trochu pokoumať nad tým ako tú peknú dievčinu „spicassiť“ aby to bola stále ona a zároveň prerozprávaná do tejto zvláštnej a zaujímavej výtvarnej reči.

Obom smerom mimochodom ešte určite budeme venovať nejakú tú kapitolku. Boli ale umelci, ktorých tieto nové smery síce inšpirovali, no rozhodli sa ísť ešte ďalej. Rozhodli sa že reálny svet nebudú na plátne  pretvárať do inej podoby, ale že vytvoria úplne nový svet nových tvarov.  Že jednoducho opustia svet realistiky úúúplne a nadobro.

Od začiatku sa Abstrakcia delila na dva základné smery. Na GEOMETRICKÚ ABSTRAKCIU ktorá používala geometrické tvary

a na ABSTRAKTNÝ EXPRESIONIZMUS v ktorom už nešlo o premyslenú kompozíciu tvarov ale skôr o využitie náhody a sily gesta ruky držiacej štetec. Obraz tak vznikal nie premysleným rozložením tvarov ale momentálnymi pocitmi maliara. Náhoda tu ale nehrala úlohu ako keď hodíš vajko zo siedmeho poschodia a čakáš čo sa stane. Maliar v momentálnej chvíli reagoval spontánne na to čo mu vzniká a tak v každej chvíli sa obraz menil a vyvíjal.

Maľba pri ktorej už nejde o žiadne premyslené kompozície, používa hrubé vrstvy farby alebo aj iné materiály a umelec tvorí úplne spontánne a snaží sa bezprostredne doslova cáááápnuť na plátno svoje pocity sa od roku 1952 volá INFORMEL

GEOMETRICKÁ ABSTRAKCIA

KAZIMÍR MALEVIČ  (1879-1935) a smer zvaný SUPREMATIZMUS

To ti bol chlapík ktorý to v hľadaní najzákladnejších tvarov dotiahol najďalej. Nič, len čisté, premyslené plochy.

V hľadaní najzákladnejších tvarov namaľoval v roku 1913 obraz „Čierna na bielej“

Áááááááá povieš si „dá sa vymyslieť ešte niečo jednoduhšie a čistejšie? Nuž... dá J  V roku 1918 namaľoval obraz  „Biela na bielej, koniec všetkých abstrakcií“ aaaa ono to teraz asi vyzerá že si robím srandu, ale fakt to bola jeho cesta J

Vtedy pochopil že ďalej sa ísť nedá, a vrátil sa k realistike, ktorú pretváral svojim vlastným osobitým štýlom.

To už ale abstrakcia nebola. Abstraktné umenie pre Maleviča skončilo „Bielou na bielej“ a myslel si že tým vlastne Abstraktné umenie dosiahlo vrchol a už ho niet kam ďalej rozvíjať. Bolo ale ešte stále veľa ďalších umelcov ktorí Abstraktné umenie ešte len objavovali.  A že prišli na mnoho nových nápadov uvidíš ďalej J J J

PIET MONDRIAN (1872-1944)  bol tiež riadny kápo. Vo svojich prácach to celé posunul ešte o stupienok ďalej než Malevič a používal len horizontálne a vertikálne čiary.

Samozrejme že nemaľoval celý život len farebné kocky J Aj on pred tým a aj potom objavil a vyskúšal mnoho iných spôsobov.

FRANTIŠEK KUPKA (1879-1957) rovnako ako ostatní autori Abstraktného umenia mali abstrakciu ako jednu z ciest po ktorej prešli. Každý z nich prešiel za svoj život rôznymi obdobiami. Stretával ľudí, umelcov, videl ich práce a sám nachádzal vlastnú cestu.

Aj Kupka mal obdobie realistických diel a obdobie oslobodenia sa od realistiky. Na týchto dvoch jeho prácach napríklad vidno jeho výtvarnú cestu. Na prvom cítiť akoby bol inšpirovaný dielami Impresionistov, na druhom prezmenu akoby zablúdil do sveta secesie.

Ďalší machri Geometrickej abstrakcie boli napríklad

VASILIJ KANDINSKIJ (1866-1944)

a KENETH NOLAND (1926-2010) ktorý svoj druh abstrakcie nazval MINIMALART a teda mimochodom často to boli že fááákt veľké veci.

ABSTRAKTNÝ EXPRESIONIZMUS

JACKSON POLLOCK (1912-1956)  bol Americký maliar, a napriek tomu že žil pomerne krátko, do dejín sa zapísal ako najvýznamnejší umelec Severnej Ameriky dvadsiateho storočia.  Venoval sa smeru, ktorý dnes voláme AKČNÁ MAĽBA, ABSTRAKTNÝ EXPRESIONIZMUS  ale najčastejšie ho poznáme ako hlavného predstaviteľa smeru „AMERICKÁ  ABSTRAKCIA“ Svoje diela, niektoré aj fáááááákt obrovské robil ako hru s farbou a gestami ruky. Farbu totiž nenatieral štetcom ale fŕkal a niekedy ani štetec nepotreboval. Použil svoju ruku prípadne farbu rozmáchol priamo z plechovky. Dosiahol tým veľmi zaujímavý efekt, kedy stojac pred jeho obrazom doslova vidíme ako sa staršie a novšie ťahy a vrstvy farieb vzájomne prekrývajú a spolu vytvárajú veľmi zaujímavú plochu. Tým ako pracoval dosiahol v oku diváka  ten zvlážtny efekt, akoby boli tie vrstvy farieb stále živé. Stál som pred jeho veľkým obrazom na výstave v Paríži a šesťdesiat rokov po tom ako ho dokončil som mal pocit akoby tá farba odtiaľ mala každú chvíľu kvacnúť na dlážku.

Francúzsky maliar GEORGES MATHIEU (1921-2012) a Lyrická abstrakcia

Je druh akčnej maľby (INFORMELU) podobný tomu, čo kvackal Jackson Pollock. Matieu ale na to išiel trochu ináč. Kým u Pollocka išlo o vyplnenie plochy rýchlymi šmahmi otvorenej plechovky, Matieu využil tie šmahy rukou na zachytenie skutočných pocitov. Veľmi známe je dielo „BITKA  PRI HATINGSE“ Prvý raz v dejinách umenia sa stalo že umeleckým dielom nebol len obraz, ktorý vznikol ale aj samotný priebeh vzniku. Pred divákmi a objektívom fotoaparátu stál stojan s načierno natretým plátnom, nuž a pred plátnom stál umelec.

Nemaľoval ale zomierajúcich vojakov ani dymiace ohne. Ťahmi štetca reagoval na svoje dojmy z dávnej udalosti.  Hudba samotná vo filme napríklad svojou dynamikou a silou umocňuje dej udalosti a maliar tu ťahmi štetca reagoval na svoje vnútorné pocity z  udalosti, ktorú si v tej chvíli predstavoval. Pojem LYRICKÁ  ABSTRAKCIA je vlastne jeho vynálezom.

HANS ARP (1886-1966)  to od maľby preniesol postupne aj do sochy. Tvary, ktoré boli pre neho tak typické najprv riešil ako maľbu a grafiku a v sochárskom prevedení im dal tretí rozmer.

Doba veľkých autorov Abstrakcie trvala celé dvadsiate storočie a v podstate aj mnohí súčasní autori sa jej venujú. Niektorí kvôli tomu že ich Abstrakcia fascinuje a snažia sa v nej nájsť niečo nové a robia pokusy, experimenty, doslova sa hrajú a v podstate sú vedcami, ktorí tvoria nový vesmír, iní sa dnes abstrakcii venujú možno hlavne preto že by chceli tvoriť, ale nevedia kresliť realisticky. To ovšem neznamená že by neboli umelcami. Byť umelcom dnes už nemusí nutne znamenať,  že autor je dokonalý kresliar ako Da Vinci. Dnes sú rôzne druhy umenia, pri ktorých schopnosť zachytiť reálny svet už vôbec nehrá rolu.  Napríklad sú umelci, ktorí sa venujú umeniu Performance a Happeningu, pri ktorých umeleckým dielom nie je obraz, ale zážitok ľudí, ktorí sa zúčastnia výtvarnej akcie a to ti je pri tom vynález starý 50rokov... žiadna novinka. O tom ale niekedy nabudúce J

Začali sme v tejto kapitolke rokom 1910 a zrazu sme v súčasnosti... V najbližších kapitolkách sa ale vrátime v čase znovu o sto rokov dozadu. V tom dvadsiatom storočí sa ešte udialo mnoho umelecko-zaujimavého...  J