Na úvod...

V tejto kapitolke ešte na chvíľu ostaneme v devätnástom storočí. V podstate to devätnáste storočie z ďaleka nebola ružová záhradka a hlavne v prvej polovici sa Európa neustále otriasala nejakými vojnami. Na Viedenskej konferencii v roku 1814 sa síce dohodli všetci panovníci Európy (a bolo ich teda vyše 200 ) že sa už nebudú správať ako malé deti ale trvalo ešte 30 rokov kým sa tak stalo a Európa sa stala aspoň na krátko kontinentom mieru.

Medzi tým si romantickí maliari žili svoj romantický sen o rytieroch a hrdinoch dávnych čias, architekti stavali úžasné stavby inšpirované Antikou, románskym umením, Gotikou či Barokom a svet sa pomaly menil na modernú dobu. Objavy, ktoré v tom čase ľudstvo urobilo, úplne zmenili celý svet.

Napríklad francúz Jules Verne, vidiac ten obrovský skok ľudstva začal písať svoje romány o pokrokoch a vynálezoch, ktoré ešte len prídu... v podstate vynašiel SCIFI.

Objavy sa netýkali len  techniky. Charles Darwin napríklad prišiel s prevratným objavom o evolúcii z čoho mali mnohí vtedajší vedci sprvu veľkú komédiu. Že vtáky, vrátane našich sliepok pochádzajú z dinosaurov to by sa ešte dalo, ale že človek... hlava tvorstva pochádza z tvora podobného opici, to mnohí vtedajší ľudia a dokonca aj vedci nevedeli prežuť.

Prvé reakcie vo vtedajších novinách boli skôr ironické... Ani novinári si nevedeli predstaviť že by ich (praprapraprapra x50) dedo bol huňatý.

Fotografia

Nuž späť k umeniu :) ... začneme trochu nemaliarsky ale veľmi to s maľbou suvysí, pretože tento objav zmenil pohľad umelcov na zmysel maľby. V roku 1824 sa stala úžasná vec. Vedcovi menom Louis Daguerre sa podarilo dosiahnuť po 23 rokoch experimentov zachytenie obrazu na platničku. Išlo o technológiu (DAGUEROTYPIU) pri ktorej snímanie fotky trvalo (podľa svetla) od desiatok minút po niekoľko hodín, a už za krátky čas ju ďalší vedci zdokonalili. (Toto sú mimochodom úúúúúplne ale že fakt úplne prvé dve fotky v dejinách ľudstva.)

Pri Daguerotypii napríklad z platničky mohla vzniknúť len jedna fotka, čo už za pár rokov pri Archerotypii neplatilo. Urobila však prevrat v tom, čo má vlastne umenie, konkrétne maľba ďalej znamenať. Fotografia, aj keď sprvu vedecký výstrelok pár ujov v bielych plášťoch, sa už čoskoro stala samostatným umeleckým nástrojom, rovnako dôležitým a váženým ako maľba, grafika či socha. Mnohí cestovatelia napríklad teraz mohli prinášať skutočné pohľady na vzdialené svety o ktorých človiečik z Európy nemal ani páru.

Mnohí fotografi sa napríklad venovali umeleckej fotografii portrétu. Veľmi známou napríklad sa stala fotografka Julia Margaret Cameron, ktorá dávala do svojich fotografií nesmiernu poetiku a dodnes je vzorom pre mnohých portrétistov.

Fotografia dokázala zaznamenať absolútnu podobu a navyše po jednom odfotení sa z negatívu mohlo urobiť neobmedzené množstvo kópií. Maľba si tak hľadala nové miesto. Maliari sa pokúsili zaznamenať to, čo ten zázračný výmysel zaznamenať nemohol... POCIT.

IMPRESIONISTI

Fotografi si so svojimi skrinkami brúsili po svete a fotili, maliari si sedeli vo svojich ateliéroch a maľovali a všetci boli spokojní. Vo Francúzsku sa ale našla skupinka maliarov, ktorí si povedali „TADIAĽTO CESTA NEVEDIE“. Zobrali stojany, plátna a farby... a pár ďalších kamárátov teda, a vybrali sa von. Vzali si do hlavy že nebudú robiť to, čo dokáže aj fotografia a že sa pokúsia priamo na mieste maľovať nielen tak ako krajina v danú chvíľu vyzerá ale PREDOVŠETKÝM, aký dojem na nich robí... aký z nej majú momentálny pocit. Najdôležitejšie však je, že tvorili vonku ...priamo na mieste, ktorého dušu chceli zachytiť.

Keď budeš raz stáť v galérii MUSEE D´ORSAY v Paríži pred obrazom s leknami od Moneta, predstav si tú úžasnú vec, že ten obraz nevznikal v ateliéri podľa nejakého výstrižku z časopisu, ale priamo pri tých leknách... v tom parku, v ten slnečný deň, keď vodnú hladinu čeril vietor a Claude Monet počas maľovania počul spev vtákov letiacich ponad stromy, bzukot včiel a vzdialený smiech detí čo sa práve naháňali v parku. 

Ako to vlastne celé začalo... Claud Monet namaľoval obraz

„Impression, soleil levant“ (po francúzsky -Pocit, východ slnka)

na ktorom NENAMAĽOVAL východ slnka v hmlou zahalenom prístave ale svoj pocit z toho úžasného okamihu. Na výstave nezávislých maliarov v roku 1874 v Paríži obraz spolu s ďalšími maliarmi predstavil... nuž a zožal kritiku. Keďže pre autorov výstavy nebolo podstatné venovať sa detailom a fakt sa viac venovali zachyteniu momentu, pre kritikov zvyknutých na romantických a realistických maliarov to boli diela divné a pri najmenšom „nedokončené“. Faktom však je že tento nový pohľad na umenie si postupne získal celý svet a tou výstavou vzniklo nielen pomenovanie IMPRESIONIZMUS (po francúzsky „POCITIZMUS") ale v podstate tým ZAČALO MODERNÉ UMENIE.

CLAUDE MONET (1840-1926) ako už vieš to v podstate celé s pár ďalšími kamarátmi začal. PLENÉR... čiže práca priamo na mieste v prírode ich fascinovala a kaviarne v uličkách Mont Martru pre nich boli miestom stretnutí. Jeho maľby spoznáš veľmi rýchlo. Nešlo mu o detaily ale o atmosféru miesta a momentu a tak sú jeho obrazy akoby zložené zo škvŕn.

EDGAR DEGAS (1834-1917) sa vo svojej tvorbe často venoval téme BALETIEK. To, čo Monet použil pri zachytení atmosféry krajiny, Degas využil pri figúre. Jeho baletky akoby boli stvorené z hmly alebo peny. Samotná baletka svojim talentom v podstate popiera prírodné zákony tým ako ľahko sa vznáša, nuž a Degas svojim novým štýlom maľby možno práve to chcel zachytiť.

EDOUARD MANET (1832-1883) mal trochu bližšie než ostatní k realistyke, no napriek tomu v nej dokázal použiť to nové, dovtedy neobjavené.

...no a najznámejší obraz od neho... :)  RAŇAJKY V TRÁVE

PIERRE AUGUSTE RENOIR (18412-1919) v podstate zažil uznanie od počiatkov svojej umeleckej cesty. Jeho nový pohľad na maľbu bol natoľko obľúbený, že mnohí významní ľudia Európy ho pozývali aby pre nich namaľoval portrét. Vďaka tomu veľa cestoval a dostal sa napríklad aj do Talianska, kde mohol naživo vidieť diela majstrov, ktorých obdivoval.

BERTHE MORISOTOVÁ (1841-1895) sa rovnako pridala k skupine maliarov na Mont Martri. Bola ženou Eugena Maneta, ktorý rovnako ako jeho brat Edouard bol maliarom.

MARY CASSATTOVÁ (1844-1926) bola úplný fenomén. Princípy Impresionizmu ju doslova uchvátili no použila ich na to aby v podstate maľovala o sebe. Do svojich malieb dala veľké množstvo jemnosti a obyčajnosti. Veľmi často sa venovala téme detí, materstva a rodiny. 

PAUL GAUGUIN (1848-1903) ...jeho život by vystačil aj na try romány. To už nebol maliar čo si v kaviarni na Mont Martri dal pohárik vína a išiel na lúku za Paríž maľovať.  V podstate to bol pútnik za pokojom... pútnik za šťastím. Na svojej ceste sa dostal až na Tahiti v Tichom oceáne, kde v miestnych ľuďoch objavil krásu a čistotu srdca. Mnohé jeho obrazy zachytávajú francúzsky vidiek no najznámejšie sú práve jeho diela z čias keď žil a tvoril na TAHITI.

Mimochodom... všimni si... už to niesú tie rozihrané ťahy štetcom čo mal Monet, Morrisotová či Degas. Paul Gauguin používal čisté plochy a v podstate predznamenal ďalší smer, ktorý neskôr dostal pomenovanie Fauizmus.

VINCENT VAN GOGH (1853-1890) ...Ak by sme mohli povedať že Paul Gauguin nakoniec to svoje šťastie, pokoj v duši a miesto kde môže byť šťastný našiel, jeho priateľ Vincent také šťastie nemal. Rovnako hľadal svoje miesto v tom rýchlo sa meniacom svete. Maľba bola možno jedna z tých jeho ciest. Mimochodom úspech v podobe záujmu o jeho diela nikdy nezažil. Maľoval len posledných desať rokov života a za celý ten čas predal len jeden jediný obraz, ale stihol vytvoriť 900 malieb a 1100 kresieb, ktoré úplne zmenili pohľad sveta na maľbu. V podstate už krátko po jeho odchode svet pochopil aký obrovský génius bol. Prišiel s tak prevratným spôsobom maľby že ostatným Impresionistom by to nenapadlo ani keby v kaviarničke na Mont Martri strávili mesiac. Ťahmi štetca, ktorými iní maliari dokázali tieňovať, alebo ako Impresionisti, vytvoriť atmosféru, on dokázal dať všetko na obraze doslova do pohybu.