Nachádzame sa v čase po zániku Rímskej ríše, v čase, ktorý neskôr dostal názov STREDOVEK.     

 Po sebe tu nasledovali dve obdobia, alebo ináč slohy. Románske a Gotické umenie... to sú pojmy o ktorých bude táto a nasledujúca kapitolka.  

 Keby sme si ako vždy urobili krátke dejepisné žžžžžžžžžžžžžž... dozvedeli by sme sa že to bola doba zo začiatku veľmi zložitá. Národy a krajiny, ktoré dnes poznáš sa v tej dobe ešte len rodili. Niektoré vznikali, iné zanikali. Na našom území sa napríklad na počiatku stredoveku usadili naši predkovia, Slovania. Franský kupec Samo im pomohol v boji proti Avarom a prvý raz tu vznikla krajina Slovanov, ktorú neskorší kronikári nazvali SAMOVA RÍŠA. Nuž a za pár storočí tu bola iná, väčšia ríša Slovanov, ktorá od kronikárov dostala meno VEĽKÁ MORAVA.

Na pamiatkach z tých čias u nás na Slovensku sa v podstate dá celkom pekne ukázať čo bolo ROMÁNSKE UMENIE. Najprv že prečo vlastne „Románske“... Ako iste vieš, niekdajšia Rímska ríša obsiahla polovicu Európy. Po svojom zániku tu ale nezanechala ľudoprázdno. Ľudia tu naďalej žili a čerpali z poznatkov a kultúry sveta, ktorý sa práve strácal. Zrodil sa nový svet, nová kultúra a nové umenie, ktoré ale v mnohom čerpalo z Ríma (po taliansky ROMA). Preto ROMÁNSKE UMENIE.

Stavali sa najprv drevené, neskôr kamenné hrady. Väčšina našich hradov na Slovensku ktoré poznáš napríklad vznikli tak, že najprv stála mohutná obytná veža, v ktorej bola rodina zemepána v bezpečí. Neskôr k veži pribúdali ďalšie obytné budovy no a samozrejme hradby, ktoré by dokázali ochrániť obyvateľov pred nepriateľmi.

Pri návšteve hradu môžeš veľmi ľahko rozpoznať najstaršie časti podľa hrubých múrov ááááááá predovšetkým podľa malých a úzkych okien s oblúkom hore.  To isté platilo aj pre dvere, ktoré mali rovnako oblúk. To je vec ktorá je pre románske umenie najtypickejšia.

Kostolíky na Slovensku z tých čias sú rovnako s hrubými stenami a malými okienkami.

U nás ale aj v ostatnej Európe sa stavali menšie kostolíky na dedinách ale aj ohromné chrámy v mestách. Stropy týchto veľkých chrámov boli buď rovné, s drevenými trámami, alebo to boli VALENÉ KLENBY (pozor nie zvalené)

Boli to klenby ktoré v románskom umení boli s plynulým oblúkom. To slovo je dôležité lebo neskôr, v GOTICKOM UMENÍ boli okná, dvere ale aj klenby už nie s plynulým oblúkom ale s lomeným... ale o tom potom.

Maľba

Obrazy v tom zmysle ako ich poznáme dnes v tom čase neexistovali. Robili sa ale ILUMINÁCIE. Boli to ručne maľované maľby, dnes by sme povedali ilustrácie v kronikách a v Bibliách. Tie sa mimochodom prepisovali ručne. V tom čase ešte tlač v Európe nepoznali.

Steny kostolov boli buď natreté na bielo alebo ich pokrývali freskami a mozaikami. Čo je to freska? Je to nástenná maľba, ktorú robili do mokrej omietky chrámu.

BIBLIA PAUPERUM

Nebolo to ako za čias starého Grécka. Čítať a písať vedel v stredoveku len málokto a to bol problém nielen pri šírení vedomostí ale aj pri šírení viery. Kňaz síce prečítal úryvok z Biblie a potom ho v kázni vysvetlil, no pre ľudí je odpradávna lepšie raz vidieť, než stokrát počuť. Na freskách kostolov sa tak ocitli výjavy z najdôležitejších príbehov Biblie, ktoré vďaka jednoduchosti a ľahkej čitateľnosti symbolov každý dokázal spoznať. Bolo to niečo ako dnes komix, v ktorom bol dej zachytený v obrázkoch idúcich za sebou. Bola to v podstate „Biblia chudobných“ po latinsky „BIBLIA PAUPERUM“

SOCHÁRSTVO

Socha ako samostatné umelecké dielo v Románskom umení neexistovalo. Socha bola vždy súčasťou architektúry. Niekedy to boli reliéfy (v podstate do kameňa vytesaný obraz na ktorom výjav vystupoval do popredia)

Inokedy to bola celá plejáda trojrozmerných sôch, ktoré buď lemovali rímsu alebo zdobili portál (stenu so vstupnou bránou do chrámu. V Gotike to bolo trochu ináč. Tam už socha opustila steny a stála v priestore... o to ale potom

BAZILIKA

Tá je vyslovene dedičstvom starého Ríma. V antickom Ríme boli rôzne stavby slúžiace rôznym účelom. Chrámy nemuseli byť veľké, pretože v nich sa nestretávalo veľa ľudí. Za čias cisárov ale v Ríme začal vyrastať nový druh stavby – BAZILIKA.

Nebol to chrám ale v podstate veľké kryté zhromaždisko, kde mohli byť stretnutia občanov mesta ak bolo potrebné aby počuli čítanie nových zákonov, prípadne sa využívali ako kryté tržnice. Bolo veľkou výhodou mať priestor, v ktorom sa mohlo zísť veľké množstvo ľudí, nech bolo vonku akékoľvek počasie. S príchodom kresťanstva sa ale mnohé zmenilo. V kresťanstve bol práve priestor na stretnutie veľkého počtu ľudí dôležitý. Bazilika sa stala prototypom (vzorom) kresťanského chrámu.

Najznámejšia Románska stavba sveta:

Šikmá veža v Pise

Tá mala zaujimavý osud...Počas stavby tretieho poschodia v roku 1174 sa veža začala nakláňať a tak architekt Bonanno Pisano ukončil stavbu už štvrtým poschodím. Časom ale zistili, že veža sa ďalej nenakláňa a je stabilná a tak v roku 1234 architekt Giovanni di Simone stavbu dokončil.