Stručne naprieč počiatkami

Ak by sme Mezopotámiu nazvali kolískou civilizácií, tak Staroveké Grécko môžeme prezmenu ovenčiť titulom Kolíska západnej civilizácie. Neboj... nejdeme si urobiť hodinu dejepisu s miliónom čísel, no aby bolo vidno ako to celé vlastne vzniklo, trochu dejín predsalen čekneme.

Dalo by sa povedať že všetko to Grécke v podstate začalo na ostrove Kréta v Egejskom mori. Ľudia tu žili a postupne si tvorili svoju vlastnú kultúru už 3000 rokov pred našim letopočtom ...fúú čo je teda dosť. Si vezmi že to bolo pred 5000 rokmi. Miestni ľudia boli poľnohospodári, no a keďže žili na ostrove vedeli sa veľmi dobre hááádaj čo  ...plaviť po mori. Boli vynikajúci moreplavci a postupne sa z nich stali vďaka tomu aj veľmi dobrí obchodníci.

Bolo to logické. V Egypte majú vzácny olej-myrhu alebo papyrus, a na severe ho nemajú ááále veľmi by chceli mať. Nuž a ja Kréťan mam loď a viem to s ňou. Vďaka tomu mali napríklad s Egyptom veľmi dobré vzťahy a aj iné kultúry ktoré sa možno ani navzájom nepoznali im boli známe. V mnohých krajinách sa mnohému naučili no ich kultúra nebola kópiou žiadnej inej. Boli „rýdzo“ európska civilizácia. Bola to „monarchia“ čiže krajine vládol kráľ a hlavným mestom bol Knossos.

2000 rokov pred našim letopočtom tu bol postavený palác tak obrovský, že prví Gréci, ktorí sem postupne prichádzali a časom pôvodných Kréťanov nahradili, ho použili ako inšpiráciu k vzniku príbehu o bájnom kráľovi Minovi a jeho bludisku v ktorom žil Mínotaurus.

Mínotaurus

To ti bol v celku napínavý príbeh v ktorom tento kráľ chcel od Grékov na pevnine aby mu pravidelne posielali niekoľko mladých ľudí ako obetu jeho Mínotaurovi.

To bol tvor s obrovským ľudským telom a hlavou býka ...no a samozrejme s veľkou chuťou na ľudí. Býval v bludisku tak zložitom že sa v ňom vyznal len on sám a každý kto vošiel dnu zablúdil, a skôr či neskôr bol „večerou“ ...zatiaľ teda ako z hooororu ...ale nakoniec to malo happyend.

Karta sa obrátila keď sa našiel mladík ochotný zabiť tohto krvilačného tvora a oslobodiť svojich ľudí. Lenže ako to zvládnuť? Bol síce dobrý bojovník a mal šancu Mínotaura poraziť no čo by mu to bolo platné ak by v LABIRINTE potom zablúdil a zahynul tak či tak... Jeho milá, mimochodom dcéra kráľa Mínoa mu poradila aby od vstupu za sebou púšťal priadzu z klbka a po ňom sa tak mal šancu vrátiť späť. Podarilo sa, zvíťazil a spolu odplávali do Grécka.

Čo by sme z Kréty mali poznať?

No určite palác v Knosse (nasledovné obrázky ukazujú ako vyzeral kedysi)

a samozrejme palác Faistos z ktorého tiež veľa neostalo :) 

Grécky zázrak: PÍSMO

Teda ani neviem či ho môžem tak doslova pripnúť na tričko im... ale faktom je že v príbehu našej ABECEDY zohrali Gréci určite veľmi dôležitú rolu. Ako Kréťania postupne strácali svoju moc nad morom, postupne prichádzali noví machri moreplavci... FENIČANIA.

S Grékmi nemali v podstate spoločné absolútne nič. Bol to úplne iný národ pôvodne z územia dnešného Izraela, ktorý postupne od neustálych bitiek o malý fliačik zelene okolo rieky Jordán prešiel k stavbe lodí a ovládnutiu mora. Stali sa obchodníkmi... fu lenže každý z tých národov a národíkov pri stredozemnom mori hovoril úúúplne iným jazykom a používal zväčša aj svoje vlastné písmo. Feničania prišli na spôsob ako vymyslieť písmo, ktorým by sa dal napísať hocijaký jazyk sveta. No hej... v podstate medailu za vynájdenie nášho písma by sme mali zavesiť Feničanom. Samotní Gréci toto písmo, potom ako ho prevzali a vylepšili nazvali „Fenické“. Neboli Gréci dokonca ani prví ktorí toto písmo používali a už teda vôbec nie prví, ktorí by písmo ako také vymysleli. Oni s ním ale urobili doslova zázrak.

Začalo sa používať všade, kam prišli a čo je ešte dôležitejšie, medzi samotnými Grékmi nebol nik, kto by ho neovládal. Znalosť písma bola úplná samozrejmosť pre každého. Známy je vtedajší výrok „len slaboduchý by u nás nevedel písať a plávať.“ Nikdy pred tým to tak nebolo.

V každej kultúre bolo pár vyvolených, ktorí poznali umenie písať a čítať. Za čias Ríma, ktorý bol akýmsi pokračovateľom antického Grécka postupne písmo získalo dnešnú podobu ABECEDY.  Písmo zdokonalené neskoršími Rimanmi voláme LATINKA. V antickom svete to proste bola samozrejmá vec. Mimochodom s koncom staroveku a príchodom stredoveku sa aj v tomto ľudstvo akoby vrátilo v čase. Písať vedelo znovu len pár vyvolených a dokonca aj mnohí vtedajší panovníci potrebovali pisára.

Grécky zázrak: ANTICKÝ CHRÁM

...fu... Tak to musíš spoznať aj keby ťa o polnoci zobudili v autobuse plnom turistov. Najznámejšou a v podstate „najgréckejšou“ stavbou je grécky chrám. Ako príklad môže slúžiť PARTHENON na chrámovom vrchu v Aténach, ktorý od staroveko po dnes ľudia poznajú ako AKROPOLA.

Samotný chrám bol vždy tá vnútorná obdĺžniková budova postavená z kamenných kvádrov. Vo vnútri sa odohrávali obrady venované bohom. Tento druh chrámu, obklopený mohutným stĺporadím sa volá „Peripteros“ no rovnako časté boli aj chrámy, kde bolo stĺporadie iba vpredu. V tom prípade to bol chrám zvaný „Prostilos“.

Dórsky, ionsky... korintský (Vieme aj o polnoci) :) 

Pokiaľ človeku v priebehu rokov od školských lavíc, či exkurzie v Grécku vyšumí z hlavy úplne všetko, tieto tri slova ostanú aj tak niekde v mysli. Sú to druhy stĺpov, a ich hlavíc, ktoré sa v Grécku v priebehu dejín vyvinuli. Čo je ale zaujimavé, nestalo sa že by jeden úplne nahradil ten predchádzajúci.

DÓRSKY sloh zastupuje stĺp s čistou hlavicou. (To je tá širšia vecička na hornom konci stĺpu) a nemal pätku (to je to okrúhle čoromoro na spodku čo tie zvyšné dva majú)

IONSKY sloh zastupuje stĺp ktorý má hlavicu v tvare zvinutej listiny

no a KORINTSKÝ stĺp má hlavicu bohato zdobenú, najčastejšie rastlinnými motívmi. V podstate to tak trochu vyzerá ako šalátová misa.

Pre zaujimavosť o mnoho storočí neskôr Rimania, ktorí sa v podstate stali dedičmi gréckej kultúry a rovnako architektúry používali všetky tieto tri druhy stĺpov a napríklad na stavbe KOLOSEA v Ríme použili všetky tri tak, že na spodnom poschodí bol dórsky, na druhom ionsky a na treťom najvýššom poschodí korintský sloh.

Grécky zázrak: SOCHÁRSTVO

To je v prípade Grécka fakt úplný unikát. Ak som pri Egypte písal že ich sochárstvo bolo úžasne realistické tak u Grékov by som mohol hodiť že to bolo ako z 3D-tlačiarne. Ľudia bez dnešných vymožeností, iba s železným dlátkom, dreveným kladivkom, kusom mramoru a stojacím modelom dokázal vytesať podobu človeka, kde každý sval a každá žilka mali svoje miesto. Známy Diskobolos je vytesaný s úžasným všímaním si toho, ktorý sval a ktorá šľacha športovca ako v tej sekunde napriahnutia s diskom reaguje.

Ono to tiež malo svoj vývoj. Prvé sochárske diela v Grécku sa statickosťou podobali tým Egyptským. Postava proste stála.. vzpriamená, s kamennou tvárou a rukami vedľa tela.

Postupne sa ale sochári vypracovali tak, že dokázali vytvoriť postavu človeka v akejkoľvek pozícii či pohybe a dokonca aj výraz tváre dokázali urobiť tak, že úžas, radosť či smrteľný strach postavy jednoducho musíš uveriť. Aj tu platí že neskorší Rimania po Grékoch prebrali štafetu a ich sochárske diela sú rovnako dobré. Mimochodom veľmi obľúbené v neskoršom Ríme bolo dať si urobiť mramorovú kópiu niektorej z už vtedy legendárnych gréckych sôch. Vďaka tomu sa nám mnohé Grécke diela zachovali aspoň v podobe rímskych kópií.

Rovnako sa aj v prípade sochárstva s odchodom Ríma a staroveku stalo to isté čo s písmom... akoby upadlo do zabudnutia. Príchodom stredoveku sa ľudia vracajú k jednoduchým, často až symbolickým figúrkam. Forma... čiže to aby to bolo ako živé sa stáva nepodstatnou a za dôležité sa považuje obsah... čiže aby výjav, či už reliéf alebo socha symbolmi spĺňali všetko to čo bolo treba na zdieľanie posolstva.

Na záver ešte pár ďalších gréckych zázrakov...

FILOZOFIA

Všetky tie kultúry a civilizácie našich dlhých dejín mali svoje múdrosti a svoj spôsob ako napríklad správne žiť. Rovnako vo všetkých kultúrach sveta bola premyslená predstava toho nad nami čo nás presahuje. Gréci napríklad mali celú plejádu bohov, bohýň, bôžikov a prapodivných bytostí od medúzy po kentaurov. Gréci ale prišli s niečim, dovtedy nevídaným. Prišli s vedou, ktorá skúmala zmysel vecí, zmysel sveta, dobro človeka a jeho miesto medzi ľuďmi a vo vesmíre vôbec. Gréci vynašli „Vedu o múdrosti“

MINCE

Túto vec v podstate pajcli od istého kráľa v Malej Ázii, ktorého ako prvého napadlo že na malé zlaté nugetíky bude dávať značku svojho kráľovstva. Gréci to ale s peniazmi dotiahli do dokonalosti ako to poznáme dnes. Pred tým boli tie zlaté či strieborné predmetíky iba predmetíky s cenou zlata ktoré obsahovali. U Grékov to celé prvý raz nadobudlo skutočný zmysel peňazí, kde každá minca má svoju pevnú hodnotu.

Na obrázku je jedna z prvých mincí sveta, vyrazená v roku 455 pred našim letopočtom.

Mimochodom toto obdobie sa už okrajovo týka aj nás :) Keď Kelti videli grécke mince s portrétom panovníka a koníkom na strane druhej, boli z toho tak ohúrení, že si začali raziť svoje vlastné mince.

Tak sa stalo že keltské mince od územia dnešného Rumunska až po dnešné Anglicko, všade sa nachádza na archeologických náleziskách to, čo dnes považujeme za typicky keltské.

U nás na Slovensku to napríklad boli slávne mince BIATEC, SONNON, FARIARIX atď...

OLYMPIÁDA

Tá prvá bola mimochodom v roku 776 pred našim letopočtom a fungovali každoročne až do roku 393 nášho letopočtu... Grécko bola dlhú dobu krajina malých ale mocných a bohatých štátikov, ktoré občas spolupracovali a občas viedli vzájomné vojny. Keď ale prišiel čas Olympiády, nastalo všeobecné prímerie.

Príbeh veľkého starovekého Grécka sa končí v roku 146 pred našim letopočtom, kedy sa stalo jednou z provincií nového pána Stredomoria, Rímskej ríše...