Kam až siaha ľudská tvorivosť... schopnosť tvoriť je veľmi ťažké povedať pretože ešte stále sa nachádzajú nové objavy, ktoré túto hranicu posúvajú ešte hlbšie do minulosti. Každopádne sme v tom na tejto planéte od počiatku jedineční. Už to nie je o tom že čajka chmatne kraba a z výšky ho hodí o kameň aby si potom mohla urobiť obed. Ani to už nie je to, keď šimpanz v hneve či v obrane vezme prvé čo mu príde pod ruku a hodí pred seba do nepriateľa. Sme odlišní a jedineční pretože od počiatku toho ako si človek začal vytvárať predmety na uľahčenie života, vnášal do toho niečo, čo je iným bytostiam úplne cudzie a v podstate asi aj nepochopiteľné. Človek začal tvoriť tak, aby to bolo nielen užitočné ale aj pekné... človek objavil ESTETIKU.

Nástroje alebo napríklad ďalší vtedajší objav, nádoby z hliny (keramika) majú ornament. Sú tvarované tak aby boli užitočné no zároveň ukazujú že tomu človiečikovi z pradávnych čias záležalo aj na tom ako to vyzerá a že tomu aby to bolo pekné, vedel venovať neskutočne veľa času.

Maľba napríklad je jedným z najstarších ľudských umení. Na nástenných maľbách v španielskej jaskyni Altamira alebo vo francúzskej jaskyni Lascaux sú úžasné maľby zvierat, odtlačky rúk a mnohé iné kresby. Na iných miestach sú dokonca zachytené momenty z lovu týchto pravekých lovcov. A teraz si predstav že tie maľby sú staré 15500 rokov.

Zhruba pred 12 000 rokmi sa počasie začalo meniť, končila sa doba ľadová, a ľudia ktorí dovtedy žili v jaskyniach začali osídľovať vhodné miesta na povrchu. Objavuje možnosť stavať z dreva, kameňa, slamy.

Je logické že do dnešných dní sa nám po tých tisícročiach zachovali predovšetkým kamenné stavby... no a to boli takmer výhradne stavby slúžiace na nejaký druh náboženského obradu. Boli to miesta kde chodil človek tých čias hľadať blízkosť bohov, prosiť ich o pomoc či im za niečo poďakovať... v podstate urobiť obetu.

Menhyry sú kamene, ktoré častokrát priniesli z obrovskej diaľky a vztýčili na nejakom nábožensky dôležitom mieste.

Dolmen... to sú v podstate dva Menhiry spojené tretím často krát tiež obrovským balvanom. Chá... tí ľudia v podstate vymysleli strechu. Celý súbor takýchto Dolmenov napríklad nájdeme v anglickom Stonehenge kde v podstate do dnes vedci bádajú prečo sú rozložené práve takto. Najčastejšie sa hovorí o tom že to bolo obradné náboženské miesto súvisiace s rozložením hviezd na nočnej oblohe a ich zmenou počas meniacich sa ročných období... fu taká dlhá veta... skrátim to  bol to kalendár vďaka ktorému vedeli kedy prichádza aké obdobie a kedy robiť aký náboženský obrad.

Sošky zvierat ale aj sošky ľudskej postavy vyrezané z  kosti, kameňa, či najčastejšie vyrobené z hrnčiarskej hliny a vypálené sú čoraz častejšie. Sošky zvierat či malé napodobeniny nástrojov a nádob boli často vyrobené z náboženských dôvodov no niekedy aj ako hračky detí ktoré sa v podstate hrou, napodobňovaním toho čo robia dospeláci, učili a pripravovali na dospelosť.

Osobitnou kapitolou sú VENUŠE, sošky zobrazujúce dospelú ženu, často „kyprých“ tvarov. Tieto sošky ktoré nachádzame všade tam, kde sa vtedajší človek objavil, nám hovoria o tom ako videl svet. V neskoršom svete bol muž ten dôležitý, ten šéf, čávo, náčelník, knieža, kráľ... borec čo to všetko okolo seba riadi. V časoch keď vznikli tieto sošky, VENUŠE, bola pre tú malú skupinku ľudí ten kmeň dôležitá žena, nositeľka života, vďaka ktorej sa kmeň môže rozrastať, vďaka ktorej má kmeň budúcnosť. Pamätať tu treba predovšetkým na to, že pôrodnice so zdravotnými sestrami a doktorom pripraveným na všetky možné problémy ešte čakali na objavenie 10 000 rokov. Široké boky ženy boli akousi zárukou toho že nielen môže ale aj zvládne priviesť na svet veľa detí po sebe bez toho aby ju to ohrozilo na živote. Celosvetovo najznámejšia je Věstonická venuša z Čiech.

Ale ani Slovensko neostalo bokom. Blízko dediny Nitriansky Hrádok, na mieste pravekého hradiska... doslova mesta kde žilo už na tie pomery obrovské množstvo ľudí sa našla soška ktorú poznáme pod názvom Hrádocká venuša.

Zopár pikošiek na záver 

Prečo odtlačky rúk? Prečo nástenné maľby zvierat?

Nuž nebolo to preto že by boli z tvaru svojich rúk takí paf, ani preto aby si svoju jaskynnú izbietku „vytapetovali“ a skrášlili. Pravekí lovci boli v prvom rade pravekí lovci... Boli lovci a žili v praveku, vo svete veľkých tvorov, ktorých keď ulovili mali týždeň čo jesť, no tak isto mohli byť sami „obedom“ pre šabľozubého leva alebo jaskynného medveďa alebo pri love jednoducho prísť o život. Čím väčšie zviera ulovili tým viac ľudí sa po love mohlo najesť. Predsalen z takého zajaca či lumíka by sa praveká rodinka veľmi nezasýtila ale taký mamut alebo zubor... to už bolo iné kafe.

Lenže ako takú opachu uloviť. Mamut nebol žiadny mumák a keď na to prišlo, vedel sa zúrivo brániť. V prvom rade sa tí ľudkovia museli naučiť spolupracovať, pretože samotný pračloviečik v sukničke z veveričej srsti a dreveným oštepom s kamenným hrotom v ruke by mal pramalú šancu uloviť praveľké zviera. Aj keď ale boli na love spolu, mohlo sa stále niečo stať. Prazviera sa mohlo... určite sa teda bránilo, a pračloviečik pri tom mohol prísť o život a bol by z toho prasmútok v celej pradedinke. Ako ale zviera presvedčiť aby sa samo dalo uloviť. Už vtedy ľudia vnímali že všetky živé bytosti majú v sebe niečo výnimočné a neznáme, čo ich robí iných od neživej prírody... My tú zvláštnu silu čo je v nás voláme DUŠA.

Tie nástenné maľby zvierat nakreslil šaman o ktorom mali ostatní pocit že vie komunikovať s duchmi vecí a (čo je dôležité) s dušami zvierat. BOL TO OBRAD. To zviera bolo zrazu aj so svojou dušou na stene a lovci, položením a odtlačením svojej dlane na zviera alebo vedľa neho akoby si vzali dušu zvieraťa. Už keď lovec vlastnil dušu zvieraťa uloviť ho nebol žiadny problém  Ono ...čo myslíš? Fungovalo to? ...Áno fungovalo... len ináč než si mysleli. Taký lovci zrazu bez problémov ulovili obrovského mamuta a nikomu sa nič nestalo. V skutočnosti ale nie preto že by sa im to zviera dalo samo uloviť, ale preto že tí pravekí lovci išli do toho s dôverou že to tak je. Ustráchaný pračloviečik mohol z praveľkého strachu urobiť praveľa chýb... dokonca prísť aj o život. Lenže sebavedomý lovec, ktorý má istotu že za ním stoja všetci duchovia lesa a ešte aj vlastní dušu zvieraťa, ktorého chce uloviť bude úspešný a prežije... jednoducho preto, že si verí.

Prečo sa bojíme tmy a neznámeho?

Toto máme ako darček od načich praprapraprapredkov. Visí ti noha z postele a ty máš zrazu zlý pocit, že ťa niečo chmatne, pritom vieš logicky že tam v prachu sú akurát tak kraťasy, ponožky a nabíjačka od mobilu... ale ten zlý pocit tu napriek logike je...

V celom dome je tma a ty z postele vidíš pootvorené dvere a tam veľké čierne nebezpečné neznámo... čo ak je tam niečo nebezpečné? Potvora...duch...strašidlo. Prečo sa bojíš tmy vo vlastnej izbe, o ktorej vieš že tam nič zlé a nebezpečné byť nemôže?

Ten náš praprapraprapredok išiel po africkej savane a zrazu pomedzi suchú trávu uvidel leva... prúser veľkosti XXL... byť tak pri ňom taK je z prapredka pravečera. Lenže žiadna panika. Lev o ňom ešte zatiaľ nevie a v podstate stačí otočiť sa a zmiznúť opačným smerom. Vždy ísť opačným smerom ako je nebezpečenstvo. Keby ho aj začal naháňať, stále je šanca že sa mu podarí zdrhnúť... pokiaľ teda vie ktorým smerom bežať a za predpokladu že o sto metrov ďalej nelehní ďalší lev čakajúci na obed. LENŽE!!! Predstav si že je tma a náš pračloviečik už toho leva nevidí. Vlastne ani nevie či tam je. Kde je? Možno je 352krokov ďaleko odo mňa, ale kľudne môže byť aj jeden krok predo mnou alebo je za mnou a už ide po mne skočiť. Som večera... Tento strach z neznámeho, strach z toho že sa v tom neznámom tmavom môže skrývať niečo zlé nám naši predkovia nechali a každý z nás to v podstate od narodenia máme v sebe. Preto ten detský strach z tmy alebo priestoru pod posteľou.

Na záver trochu srandy  Vieš čo je horšie ako vidieť pavúka, keď práve sedíš na záchode? ...zrazu ho nevidieť.

Prečo sa bojíme pavúkov a iného hmyzu?

Jednoduchá vec  ten náš prapraprapredok žil vo svete, kde bola jedovatá väčšina pavúkov a aj mnohé iné malé mnohonohé tvoríky a potvorky. Taký fúúlkontakt s niečim podobným mohol skončiť aj veľmi zle.

Na jednej strane... áno napáliť u nás na Slovensku takého sršňa, osu alebo včelu je v celku malér a počul som že ani vážku či modlivku by sme nemali zbytočne vytáčať. Ale pavúky sú špeciálna kategória. V podstate už prichádzame na svet akoby s touto informáciou.

PAVÚK JE NEBEZPEČNÝ.

Niesú u nás ale žiadne smrteľne jedovaté pavúky a to ich u nás žije 860 druhov (to fakt tak veľa, čítal som to v múdrej knižke). Napriek tomu je ten prapodivne zlý pocit z pavúkov alebo inej chrobače niekde hlboko v nás... Výška = nebezpečenstvo, tma = nebezpečenstvo, pavúky = nebezpečenstvo.

Prečo máme trému?

Ideš odpovedať a zrazu ti je až na odpadnutie... máš vystúpiť pred ľuďmi, s básňou piesňou alebo len niečo povedať a zrazu niesi schopný urobiť totálne nič... Voláme to tréma.

Vedci zistili že ten pocit, ten strach môže byť u niektorých ľudí tak silný akoby šlo naozaj o život. Silnejší ako strach z pavúkov, výšky či hocičoho iného. Znovu je to niečo ako darček od našich prapraprapredkov. Keď prišla doba ľadová prežili len tí jednotlivci, ktorí držali spolu, ktorí boli súčasťou skupiny. Aj pred tým, keď ešte ľudia žili len v Afrike, tak v tom pralese prežiť nebola žiadna sranda. Ak bol človek v skupine, cítil sa istejšie a aj bol v podstate v bezpečí. Ak by sa stalo že niekoho z pomedzi seba vylúčia, mal by na prežitie sám len veľmi veľmi malú šancu. Urobiť pred skupinou chybu, za ktorú by ho vylúčili, alebo naopak by ho neprijali medzi seba by bolo veľmi zlé a náš pračloviečik sa bál že by sa to mohlo stať.  Ďalšia vec ktorú máme v sebe niekde hlllllboko a v podstate je to len niečo čo sme zdedili po našich predkoch.

A teraz prečo tu vlastne píšem takúto dejepisno-evolučno-psychologiko zložitú vec  Tebe o život nejde. Ak budeš pri tabuli a pokazíš odpoveď, vesmír sa na teba nezrúti ani ťa nevylúčia z triedy. NESTRESUJ  Tréma je vec ktorá môže niekedy pomôcť ...nabudiť človeka aby sa viac sústredil ale akonáhle ti podkopáva kolená, zahoď ju. Povedz si len úúúplne logický fakt že v porovnaní s tým našim pračloviečikom v podstate nejde aaaabsolútne o nič. A môžeš sa od neho aj niečo naučiť  Podobne ako on, aj ty sa na lov v tom svojom „nebezpečnom“ pralese pred tabuľou priprav.

Vyzbroj sa  ...jednoducho sa to nauč a zrazu kráčaš k tabuli s tým že nech to už dopadne akokoľvek, ty si pripravený a trémovať či stresovať vôbec nieje dôvod.